Červená princezná

Peter Pavlac

ČERVENÁ PRINCEZNÁ
1 m, 2 ž
Veľmi čierna komédia aj o našej minulosti

V roku 1992 bol natočený výnimočný dokument, ktorý mapoval súčasný i minulý bizarný a dramatický život dcéry sovietskeho komunistického pohlavára Leonida Iljiča Brežneva, Galiny Brežnevovej, jediný film, v ktorom dobrovoľne osobne vystupovala. Dokument končil vetou: „Ešte sa k nej vrátime". K očakávanému pokračovaniu však nikdy nedošlo, z príčin, ktoré naozaj môžeme len hádať. Pár rokov po jeho natočení totiž definitívne skončila na protialkoholickom oddelení jednej moskovskej nemocnice, kde v roku 1998 zomrela, opustená, zničená, bez priateľov, bez pozornosti kohokoľvek.
Hra Petra Pavlaca stavia na fiktívnej situácii (nie však nemožnej), v ktorej dva roky po zverejnení spomínaného dokumentu (1994) oslovuje Galinu mladý ambiciózny tvorca Oleg, aby dokončil, čo pred ním začal niekto iný. Dohodne si preto s Galinou stretnutie v jej dači, kde však náhodou narazí aj na jej vnučku Gaľu, ktorá tam chodí prespávať, pretože uteká z domu pred akousi nikdy nekončiacou rodinnou kliatbou, ale najmä sama pred sebou a svojou neschopnosťou zmieriť sa s tým, že jej detstvo bolo vybudované na vyprázdnených ideáloch, ktoré prezentoval jej pradedo Leonid Brežnev.

Gaľa však Olega presvedčí, aby ju Galine neprezradil, aby ju označil za svoju asistentku, napokon, ona sama je presvedčená, že ju jej babka Galina nespozná. Nespozná. Zdá sa. Od tohto momentu sa spustí tragikomický stroj, ktorý každého zúčastneného ženie do priepasti vlastnej minulosti, Galina odhaľuje tajomstvá svojich troch nepodarených manželstiev a ďalších desiatok milostných avantúr, odhaľuje však predovšetkým svoju zvláštnu bezbrannosť, ktorú už roky zalieva alkoholom. Odhaľuje úteky, odhaľuje hĺbku podivnej osudovej tragédie ženy, ktorej najväčšou vinou bolo, že sa narodila ako Brežnevova dcéra.

Svetovú premiéru mal text v divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave (máj 2009) v réžii Patrika Lančariča v hlavnej úlohe so Zitou Furkovou. Hra poskytuje predovšetkým vynikajúcu hereckú príležitosť pre herečku vo veku 50-60 rokov.

Premiéry se hra dočkala pod názvem Dolscaja Vita v červenci 2010 v Maďarsku na letní scéně Szentendre, aby pak byla uváděna v Budapešti.